Agátový med
Med agátový je bežne predávaný v Európe, v Spojených štátoch amerických známy pod názvom Locust alebo Acacia honey. Tento med získavajú včely z agátu (Robinia pseudoacacia). Nemal by byť zamieňaný s medom Locust ( z rastliny Gleditsia triacanthos), ktorý aj napriek svojmu obchodnému názvu, nie je med vôbec.
Čistý agátový med je veľmi svetlý, žltkasto biely alebo žltý, prímesi pridávajú tmavšie žlté alebo zelenkasté zafarbenie. Ak včely využili agát ako jediný kvetinový zdroj nektáru, med môže byť veľmi transparentný, ako tekuté sklo.
Vôňa je kvetinová, ovocná, delikátna, veľmi vytrvalá.
Chuť je veľmi sladká, slabo kyslá s náznakmi vanilky . Kvetinová podchuť najintenzívnejšie odoznieva na konci chuťového vnemu.
Má nižší obsah kyseliny. Je lahodný v kombinácii so syrmi, predovšetkým Pecorino a Gorgonzolou. Ideálny pre svoju ľahkú nevtieravú chuť, pre deti, a je ideálny v kombinácii s čerstvými syrmi (Ricotta), jogurtom, ovocím a zmrzlinou.
Med zostáva dlho tekutý a nekryštalizuje vďaka vysokému obsahu fruktózy.
Agát biely je strom, ktorého domovom, je východ Severnej Ameriky. Udomácnil sa aj v mnohých častiach Európy. Vo Francúzsku, Taliansku a Maďarsku je pestovaný ako včelársky významná drevina. Strom kvitne od mája do júna. Počas tejto doby ho včely môžu ľahko nájsť po veľmi aromatickej, nádherne sladkej vôni bohatých strapcovitých súkvetí bielych kvetov. Včely navštevujú kalichy kvetov naplnené nektárom, vracajú sa k nim každodenne počas produkcie nektáru, čo trvá cca desať dní . Produkcia nektáru je závislá na počasí a nemusí byť rovnaká z roka na rok. Agát najlepšie meduje počas dní s teplotou max. do 28 stupňov Celsia a bez vetra. Denný prínos sladiny do úľa závisí od sily včelstva, v dobrých rokoch nie sú zriedkavosťou denné prínosy u silných včelstiev do 15 kg. Na to tiež vplýva aj technológia včelárenia, pokiaľ nemajú včelý dostatok voľných plástov na uskladnenie prinesenej sladiny, jej denný prínos obmedzujú.
Latinský názov: Robinia pseudoacacia L.