Základné informácie o mede
.....“Ak je nejaká substancia, ktorá si naozaj zaslúži byť nazývaná „tekutým zlatom“, potom je to včelí med „.. Čo o ňom viete?
Ako a prečo vzniká med ??
Všetci poznáme staré slovenské prirovnanie: "Usilovný ako včielka" .. včely sú naozaj úžasne usilovná stvorenia, na výrobu 1 kilogramu medu vraj musia nazbierať cca 150 000 dávok nektáru alebo medovice, zozbierané z asi 1 milióna kvetov, listov a ihličia. Neuveriteľné, že ..
Proces výroby medu teda začína zberom štiav a ich transportom do úľa. Tam včela šťavy "vyloží" a ďalšie včielky robotnice ich nasávajú do svojho tráviaceho traktu. Pôsobením tráviacich štiav včely sa nektár alebo medovica zahusťujú, odparuje sa z nich voda a vzniká hustejšia látka, ktorú včely ukladajú do šesťhranných voskových buniek v plástoch. Naplnené bunky včely nakoniec uzavrú voskovým viečkom a nechajú zrieť až do podoby, ktorej my hovoríme med.
Takto uskladnený med má včelám slúžiť ako potrava pre ne a ich potomstvo, predovšetkým na obdobie zimy, počas ktorej postupne otvárajú jednotlivé bunky v plástov a med sajú.
Včely a včelári
Predtým ľudia získavali med od divoko žijúcich včiel. Keď našli ich hniezdo, najčastejšie vystavané v dutinách starých stromov, vyberali ich plásty s medom. Už po mnoho generácií však ľudia držia včelstva v úľoch (ťažko sa dá použiť výraz že ich „chovajú“).
Aby im uľahčili prácu a sebe zaistili dostatočné výnosy medu, umiestňujú im do úľov vopred pripravené rámiky, s voskovými plátmi (medzistienkami) s naznačenými základmi buniek plástu pre uskladnenie medu. Včely sú schopné tieto medzistienky pomerne rýchlo vystavať a plásty naplniť sladkým medom niekoľkokrát za sezónu (bežne 2-krát až 3-krát). Preto aj včelár niekoľkokrát do roka vymieňa rámiky s naplnenými plastmi za prázdne, pripravené k novej znáške.
Medom naplnené plásty včelár najprv zbaví voskových viečok, aby z nich mohol v špeciálnom zariadení takzvane „vytočiť med“. Táto nepostrádateľná včelárska pomôcka sa volá medomet. Je to veľká nádoba tvaru suda, do ktorej sa uložia rámiky s plástmi naplnenými medom. Klasický medomet má kľukový systém otáčania, včelár teda točí kľučkou, rámiky s medom sa vnútri medometu rýchlo otáčajú v drôtenom koši a med odstredivou silou vyfrkuje z jednotlivých šesťhranných buniek a zachytáva sa na stenách medometu. Po tých potom steká dolu na tvarované dno, ktoré ho vedie do pripravenej nádoby.
Ak človek vezme včelám ich med, ako zásobu potravy, ich rod by neprežil zimu. Je teda nutné včely na zimu tzv zakŕmiť namiešaným roztokom, ktorého hlavnými zložkami sú voda a cukor. Včely tak prežijú na tejto chudobnej náhrade medu obdobie bez prirodzeného zdroja potravy a na jar môžu znovu vyraziť na vlastný zber. Niektorí včelári nechávajú včely zimovať na ich vlastnom mede, napr. slnečnicovom, ktorý včelám v dostatočnom množstve ponechajú v úli na zimu. Niektoré druhy medov však nie sú na zimovanie včiel vhodné – hlavne keď sa v úli nachádzajú len ako „sólo jeden druh medu“. Takéto zimovanie napr. na medovicovom mede z neskorej lesnej znášky môže mať pre včelstvo fatálne následky.
Základné rozdelenie medu
Základné delenie medu, odvíjajúce sa od jeho pôvodu, je na med nektárový (alebo kvetový, niekedy ľudovo lúčny) a med medovicový (ľudovo tmavý, lesný). Samy názvy napovedajú, odkiaľ že si včely priniesli do svojich plástov onú vzácnu šťavu.
Nektárový (alebo kvetový) med má väčšinou svetlé zlatisté sfarbenie a kryštalizuje skôr, než med medovicový (okrem agátového, ktorý takmer nekryštalizuje). Nektár pochádza z lúčnych kvetov, ovocných stromov, z lipy, agátu a mnohých iných kvitnúcich rastlín a bylín. Je bohatý na jednoduché cukry a bielkoviny. Obsahuje tiež množstvo peľu z kvetov, čo ho obohacuje o ďalšie liečivé látky bylín, éterické oleje a rastlinné hormóny.
Medovicový med (nazývaný aj lesný) je o poznanie tmavší, väčšinou hnedý až tmavo hnedý s červeným alebo tmavozeleným odtieňom a kryštalizuje neskôr ako med kvetový. Jeho základom je tzv medovica - šťava, ktorú včely získavajú ako vedľajší produkt látkovej premeny hmyzu, žijúceho na stromoch, ako sú napr vošky. Tento med je bohatší na minerálne látky a stopové prvky a má silný antibakteriálny účinok.
Niektorí ľudia dávajú prednosť medu svetlejšiemu, kvetovému, ktorý má jemnejšiu chuť a vôňu. Iní zase používajú med tmavý, medovicový, ktorého vôňa je výraznejšia oproti medu kvetovému. Nedá sa povedať, že jeden by bol lepší alebo zdravší, ako druhý .. každý má trochu iné zloženie a liečivé vlastnosti, o ktorých bude reč v inom článku ..
Ak si radi sladíte čaj alebo kávu či iné nápoje cukrom – čo keby ste zmenili svoj návyk a začali sladiť medom?? Okrem sladkej chuti tak spravíte čo-to aj pre svoje zdravie. Treba si však uvedomiť, že med sa nemá dávať do vriaceho čaju, ale až do mierne vychladnutého (cca 45-stupňov teplého), teda sladiť tesne pred pitím, aby sa liečivé účinky medu zachovali....
Voľný preklad : Mgr. Peter Chmelko
Zdroj: vcely.euweb.cz